Podľa wikipédie sa termínom Boh často označuje najvyššia bytosť, a podľa veriacich ľudí je vládcom alebo stvoriteľom sveta, alebo je svetu imanentný. V rôznych náboženstvách má rôzné mená a rôzne koncepcie.
Názory veľkých mysliteľov na Boha sú takisto rozdielne. Niektorí ho uznávajú ako stvroriteľa, iní ako vládcu prírody. Sú aj názory, ktoré sa stotožňujú s myšlienkou, že náboženský základ s nádejou na odmenu po smrti je prežitok. Väčšina koncepcií vychádza z antropomorfických atribútov, na základe ktorých si Boha zosobňujú. Možno to súvisí s nízkou mierou predstavivosti a s tým, že mnohí ľudia nemajú zmysel pre abstraktnosť. Ak pridáme myšlienku o tom, že ľudia sa v anonymnom dave radi zbavujú zodpovednosti, tak je logické, že hľadajú pastiera a vodcu, ktorý všetko urobí namiesto nich. Dobrému pastierovi už len stačí byť v dohľade svojim ovečkám cez mediálne okno a nakŕmiť ich názormi a gestami, ktorým síce nerozumejú, ale ich interpretácia je pre nich presvedčivá.
Vnímať Boha môžeme aj cez podstatu lásky. Je však podstatou lásky jej naplnenosť, alebo cesta večného hľadania a túžby po nej? Naplnenosť lásky prináša istotu a istota zabíja túžbu po láske. Ak chceme prežívať skutočnú lásku, nikdy nesmieme dovoliť, aby istoty zničili našu túžbu po nej. Pochybovať o láske znamená pochybovať o istotách, s ktorými prichádza jej naplnenosť.
Ak vychádzame z tvrdenia, že Boh je láska, a uvedomujeme si popri tom, že lásku zabíjajú istoty, dostávame sa k záveru, že čím väčšie istoty sú nám ponúkané na pastvinách našej manipulatívnosti, tým viacej sa oslabuje sila a pozícia Boha, ktorý nám tieto istoty ponúka. Treba už len počkať, kým sa naplní slávny Nietzscheho výrok aj na Slovensku.
