Liek

Autor: Ondrej Gubač | 11.8.2012 o 17:31 | (upravené 11.8.2012 o 23:28) Karma článku: 6,61 | Prečítané:  225x

Už po prvom kole som sa musel chvíľku vykašliavať. Prúd hlienov v odpadovom kanáliku pri bazéne som pokladal za pozitívnu vec, zvlášť po včerajšej žúrke. Plávanie ma vždy vedelo vzpružiť. Zvyšných devätnásť kôl som už odplával s myšlienkami na ňu, nádhernú morskú pannu. Domov som prišiel pred večerou a po nej som sa vybral zabudnúť na svoje myšlienky. Takéto zabúdanie ma vždy stojí približne desať eur a štyri hodiny času. U nás v krčme ceny nie sú vysoké.

Hneď na druhý deň ráno som nevedel, ako to včera skončilo. Chvíľku som rozmýšľal, že by som si mohol ísť zaplávať, ale lístok vo vrecku s včerajším dátumom mi prezradil, že dnes by som si mohol ísť zabicyklovať. Tak som sa teda vybral na cesty. Mám svoje obľúbené trasy, a miesta určené na vyhlienenie. Len hudba v slúchadlách, autá, ktoré vôbec nepočujem a nádherné kopce plné zelenej farby, ktorá jej vždy v lete tak pristala. Po príchode domov som sa už tešil na večer. V sprche som začul, ako zaznel zvonček na dverách. Otec je hluchý a tak som vedel, že sprchu musím prerušiť, aby sa zvonenie nezvýrazňovalo. Mama akurát nebola doma. Odbehol som dole k dverám. Cez sklo vidím, že mladá žena, ktorá stojí pri zvončeku je veľmi pekná, aj keď jej tvár prezrádzala istú dávku nasrdenosti. „Zdravím, hľadáte niekoho?", opýtal som sa jej hneď po otvorení. „Áno, hľadám Ondreja, pravdepodobne teda vás!", odpovedala mierne namosúrene. „No, to som ja, stalo sa niečo?", opýtal som sa znova. „Boli ste včera plávať? Musím vidieť vašu lekárničku!", povedala s dôrazom dôležitosti. „Áno, bol som plávať, ale lekárnička..., čo s tým má spoločné?" - „Zobrali ste mi liek pre moje dieťa!!!", vykríkla! „a ja ho nemôžem nikde inde zohnať... a dieťa mi bez neho do zajtra neprežije! Vráťte mi ho!", pokračovala ešte naliehavejšie. „V poriadku, slečna, jasné, nech sa páči, poďte sa pozrieť, ale nechápem ako si toto môžete myslieť", odpovedal som jej ukazujúc, že môže vstúpiť a zaviedol som ju do izby, kde som jej na stôl doniesol lekárničku. Prehrabala sa v nej a vytiahla malú ampulku, ktorú mi ukázala so slzami v očiach. Nechápal som, čo sa deje, odkiaľ sa tam tá ampulka dostala a čo to vôbec je. Krásna mladá žena mi povedala, že ma musela vyhľadať, lebo ďalšia dávka lieku, ktorý je tak dôležitý pre jej dieťa je v procese výroby vo Švajčiarsku a kuriér jej ju dovezie až o dva mesiace. Dovtedy jej štvorročnej dcérke vystačí tá, ktorú našla u mňa v lekárničke, ako som sa dozvedel. Vravela, že včera bola s dcérkou plávať a keď prišli k skrinke, bola veľmi zhrozená, keď liek vo svojej taške nenašla. Pochopil som, že to musela byť pre ňu vypätá situácia. Podobný bezvýchodiskový pocit som zažil, keď som sa o svojej idealizovanej láske dozvedel, že sa bozkávala na diskotéke so spolužiakom. V sekunde zmizli tri roky najväčšej lásky a vybral som sa ju hneď ráno zabiť. Našťastie mi došiel benzín a tak som musel prespať u kamaráta v Martine. Ten ma prehovoril, že jej zavolá spolu so mnou, ako ju nenávidí. To ma potešilo, lebo ona ho mala rada a na to som tiež dosť žiarlil.  Rozumel som teda pocitom mladej, krásnej dámy s nádhernou tvárou a tmavohnedými očami, v ktorých sa aj vesmír strácal. Mala oblečené elegantné tričko na ramienkach, ktoré jej jemne zakrývali po bokoch spustené čierne vlasy. Keď pri mne sedela, a jej svetlunké kolená vykúkali spod priliehavej ľahkej sukne v letných farbách, bol som vlastne rád, že ten liek našla práve u mňa. Fascinovalo ma, ako ma našla, veď na plavárni od nás nikto nikdy nepýtal mená ani adresy. Nikoho som tam nepoznal a nikto nepoznal mňa. Je pravda, že som si všimol jednu neúnavnú morskú pannu neustále plávajúcu so svojou mladou dcérkou v druhej časti bazéna. Páčilo sa mi, ako sa jej celú dobu venovala a ako ju učila plávať v hlbokej vode. Presvedčenie, že to mohla byť práve ona sa ma zmocnilo o to väčšie, keď som si spomenul, že v celom bazéne sme včera plávali len my traja. Bez plaveckej čiapky vyzerala ešte krajšie. Opýtal som sa jej teda, ako sa podľa nej dostala ampulka až ku mne do lekárničky, keď ja som si vôbec na nič nepamätal. Navyše, nikdy by som si z cudzej skrinky nič nevzal. Ženské a mužské šatne sú predelené dvoma múrmi, čo z nich robí samostatné miestnosti, takže celá situácia bola pre mňa ešte viac nepredstaviteľná. Mal som zrazu pocit, že sa na mňa zadívala trošku skúmavo. Nebola už taká nasrdená a zdalo sa mi, že sa už nehnevá. Pravdepodobne sa upokojila, keď našla liek pre svoju dcérku, ktorú vraj nechala čakať vonku v aute. Povedala, že si ma trošku pamätá z videnia a že v bazéne, kam chodievam pravidelne, ma už predtým videla. Opýtala sa teda recepčnej, či si nevšimla na akom aute odchádzam. Recepčná jej najprv nechcela poskytnúť žiadne informácie, navyše ma tiež poznala len z videnia. Keď jej však mladá, krásna žena vysvetlila, čo sa stalo, a aká je situácia so zdravotným stavom jej dieťaťa, pustila jej na monitore  zábery z priemyselnej kamery na parkovisku a tam si odpísala ŠPZ môjho auta. Nemusela vraj ani dlho pátrať, pretože jej google vyhodil hneď niekoľko inzerátov z doby, keď som na internete zháňal náhradné diely do svojho Forda. Neviem, prečo som si myslel, že poznávacia značka je tiež dôležitý údaj pre správnu identifikáciu autosúčiastok. Podľa mena, ktoré som v inzeráte takisto uviedol, ma potom veľmi ľahko našla na facebooku, kde mám doteraz aj svoju adresu, mobil a e-mail. Prišla vraj rovno ku mne preto, lebo mala pocit, že cez telefón by som jej to nemusel uveriť. Bolo to pre ňu veľmi dôležité. Všetko som pochopil. Nerozumel som len tomu, ako sa ampulka dostala do našej domácej lekárničky bez toho, aby som o tom vedel, ako som už spomínal. Veď akékoľvek krátkodobé straty pamäte spôsobené mojím obľúbeným štvorhodinovým zabúdaním si veľmi ľahko oživím vždy, keď mi o tom na druhý deň niekto povie. Vysvetlenie údajne našla u svojej dcéry. Aspoň takto to interpretovala mladá a krásna žena s postavou vyšportovanej baletky a pokožkou jemnejšou ako najjemnejšia koža, na ktorú by ste sa vedeli dívať celé dni. Že bola jemná som zistil, keď sa mi pri jej rozprávaní občas ocitla ruka na jej kolene, neskôr aj na vnútornej strane stehna. Bola však tak zaujatá rozprávaním, že si nič nevšimla, aj keď sa na mňa pri tom chvíľami pozrela. Darinka, tak sa volala jej dcéra, sa mamke priznala až v noci, keď nemohla zaspať, lebo jej chýbala dávka lieku. Jej mamka sa veľmi zľakla, lebo absenciu druhej dávky by už dievčatko neprežilo. Keď sa už cítila naozaj bezmocná a dívala sa na dcérku, ktorá ležiac tichučko nemohla zaspať, rozplakala sa. Vtedy sa na ňu Darinka pozrela a povedala jej svojím detským hláskom, že liek hodila do tašky jednému ujovi na plavárni. Keď ju mamka na chvíľku nechala bez dozoru, mysliac si, že dcérka je na toalete, ona si medzitým všimla tašku na lavičke v mužskej šatni, keď okolo nej prechádzala. Vošla do svojej skrinky, odložila mydlo a vytiahla mamke ampulku s liekom, bez ktorého nemôže žiť. Vbehla do mužskej šatne, kde nebol práve nik, a dvere boli aj tak v lete celý čas otvorené. Do ujovej tašky vložila ampulku a vrátila sa k mame do bazéna. Potom už mladej a krásnej dáme neostávalo iné, ako nájsť mladého pána z plavárne, nájsť svoj liek. Bol som však zvedavý ešte na to, prečo malé dievčatko vymyslelo tak riskantný plán. Veď ak by ma nenašli, celkom určite by zomrelo. Chcel som ísť po ňu von do auta, ale zastavila ma ruka s pokožkou  jemnejšou ako najjemnejšia koža. „Povedala, že nechcela, aby som bola sama", vysvetlila Darinkine jednanie jej mama. „Vy ste bol na plavárni jediný muž a ona chcela, aby som vás hľadala", pokračovala „a aby sme sa dali dokopy, a aby mala otca". „Fúúha, to je zaujímavý plán", odvetil som, a keďže neviem povedať nie, bývame spolu už päť rokov.

Darinka má dnes narodeniny a do miestnosti pred chvíľou vošla moja mama s veľkou tortou s deviatimi sviečkami. „Inak, Ondrej, našiel si tú ampulku, čo som ti vybrala z tašky, keď som ti pred rokmi išla vysušiť uterák? Spomenula som si na ňu, lebo vonku ťa čaká nejaká mladá žena a pýta sa, či by si si nešiel zaplávať" - povedala mama popri tom, keď kládla tortu na stôl. Povedala to spôsobom, akoby sa to stalo včera. „Nie, ďakujem" - odpovedal som a položil ruku na svetlunké kolená krásnej, mladej dámy v šatách s letnými farbami.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Vojna proti Islamskému štátu už dávno nie je bojom o územie

Región bude krvácať dlhé roky.


Už ste čítali?